LOKALIZÁCIA

Okres Košice-okolie sa nachádza na juhovýchodnom Slovensku a susedí až s 9 okresmi. Na severe s dvoma okresmi Prešovského kraja /Prešov a Vranov nad Topľou/, na západe a východe s tromi z Košického kraja /Rožňava, Gelnica a Trebišov/ a keďže obklopuje celé mesto Košice, hraničí so všetkými štyrmi jeho mestskými okresmi. Dlhá južná hranica okresu je súčasne štátnou hranicou s Maďarskom. Patrí medzi makrookresy Slovenska – je to druhý najväčší okres štátu. Rozlohu má 1 535,5 km. Prevažná časť okresu leží v Košickej kotline, na východe zasahuje do Slanských vrchov, na severe a severozápade do Volovských vrchov a Čiernej hory patriacich do Slovenského rudohoria, Západná časť okresu zasahuje do Slovenského krasu, na juhozápade zaberá časť Bodvianskej pahorkatiny . Najvyšší bod územie, 1246 m n.m., je Kojšovská Hoľa vo Volovských vrchoch. Najnižší bod územia, 160 m n.m, je pri výtoku Hornádu z okresu v katastri obce Milhosť.
 

PRÍRODA

    Košickú kotlinu vyplňajú neogénne íly, sliene, piesky a štrky, ktoré na niektorých miestach vyčnievajú na povrch. Inde sú pokryté štvrtohornými riečnymi usadeninami a sprašami. V Slanských vrchoch sú najmä andezity a ich pyroklastiká. Vo Volovských vrchoch sa vyskytujú prvohorné i staršie usadené a premenené horniny s ostrovmi starých magmatických hornín. V strede Čiernej hory sa nachádzajú žulové horniny, okolo nich a v Slovenskom krase sú najmä druhohorné vápence a dolomity. V kotline a v Bodvianskej pahorkatine prevažuje pahorkatinový a planinový reliéf s náplavovými kužeľmi a úvalinovitými dolinami v podhoriach. Vrchovinový a hornatinový reliéf Čiernej hory, Volovských a Slanských vrchov kontrastuje s planinovým reliéfom Slovenského krasu. Košická kotlina a nižšie polohy pohorí patria do teplej klimatickej oblasti. Pohoria ležia v mierne teplej a ich najvyššie časti v chladnej klimatickej oblasti.
    Vo východnej časti okresu tečie Hornád, do ktorého sa vlieva Torysa a Olšava. Západnú časť okresu odvodňuje Bodva s Idou a Turňou. Medzi mnohé vzácne rastliny patria: rumenica turnianska /endemit/, poniklec slovenský, klinček včasný, ľan chlpatý, sleziník severný plavúň sploštený, hlaváčik jarný. Zo živočíchov sú zastúpený najmä zajac poľný, bažant poľovný, srnec lesný, jeleň lesný, líška hrdzavá, muflon lesný i daniel škvrnitý. Medzi chránené druhy patria vlk dravý, rys ostrovid, výr skalný, orol krikľavý... Na územie okresu zasahuje Národný park Slovenský kras. Pestrú škálu maloplošných chránených území tvorí:

5 národných prírodných pamiatok:

  • Drienovská jaskyňa
  • Herliansky gejzír
  • Jasovská jaskyňa
  • Kunia priepasť
  • Skalistý potok,

3 prírodné pamiatky:

  • Čertova skala
  • Miličská skala
  • Trstinové jazero

14 národných prírodných rezervácií:

  •  Bokšov
  •  Bujanov
  •  Havrania skala
  •  Humenec
  •  Jasovské dubiny
  •  Krčmárka
  •  Malý Milič
  •  Marocká hoľa
  •  Palanta
  •  Sivec
  •  Turniansky hradný vrch
  •  Veľký Milič
  •  Vozárska
  •  Zádielska tiesňava

 7 prírodných rezervácií:

  •  Kloptaň
  •  Malá Izra
  •  Malé Brdo
  •  Rankovské skaly
  •  Slanský hradný vrch
  •  Vysoký vrch
  •  Zemné hradisko

 2 chránené  areály

  •  Perínske rybníky
  •  pieskovňa Nižný Čaj

HISTÓRIA

    Územie okresu bolo obývané od doby kamennej a prechádzali nim viaceré obchodné cesty najmä z Dolnej zeme smerom na Spiš a Poľsko. O osídlení územia nám svedčí množstvo archeologických nálezísk, z ktorých najstaršie pochádzajú z obdobia 50 000 rokov pred n.l. Od 13. storočia do roku 1848 podstatná časť dnešného územia okresu Košice-okolie patrila do Abovskej stolice, neskôr do Abovsko-turnianskej župy. Severná časť /19 dnešných obcí/ patrila do Šarišskej stolice, neskôr do Šarišskej župy. Územie 9 dnešných obcí na západe boli v Turnianskej stolici, neskôr v Abovsko-turnianskej župe. Okres Košice-vidiek vznikol v roku 1923 mal s dnešným prakticky rovnaké hranice na severe, východe a z časti na juhu. Obce Zlatá Idka, Novačany, Paňovce, Cestice, Komárovce, Perín-Chým a územie ležiace na západ od nich patrili do samostatného okresu Moldava nad Bodvou. Podstatný rozdiel medzi okresom z roku 1923 a dnešným bol aj vnútri územia okresu. Vtedy do okresu Košice-vidiek patrilo aj 11 obcí, ktoré sú dnes súčasťou mestských košických okresov. Okres Košice, vytvorený roku 1960, mal vonkajšie hranice rovnaké s dnešným okresom Košice-okolie. Patrilo do neho aj mesto Košice, ktoré sa ako samostatný okres opäť oddelilo až v roku 1968. V prospech tohto okresu potom okres Košice-vidiek postupne stratil viaceré obce.
 

OBYVATEĽSTVO

Počet obyvateľov: 121 187 ( 2013)
  • Národnosti: 15
Najviac zastúpené národnosti:
  • slovenská     79,3 %
  • maďarská     13,2 %
  • rómska           5,0 %

Sídla

    V okrese Košice- okolie je 113 obcí z toho dve mestá. Moldava nad Bodvou a Medzev. Prvá písomná zmienka o Moldave nad Bodvou je z roku 1255 a o Medzeve z roku 1366. Najstaršia obec okresu je Kechnec z roku 1220 a najmladšia Vyšný Medzev z roku 1999.
 

HOSPODÁRSTVO

    Z rozlohy okresu vyše polovicu tvorí poľnohospodárska pôda a z nej štvrtinu zaberajú lúky a pasienky. Najúrodnejšie oblasti sú na juhu a na východe okresu. Významné je pestovanie pšenice, cukrovej repy, jačmeňa, kukurice a na západe raže a zemiakov. Z krmovín sa dobre darí lucerne. Na východe v údoliach Torysy a Olšavy sa rozvinulo ovocinárstvo a na juhozápade vinohradníctvo. Celkovo sa v okrese dobre darí aj teplomilnejším plodinám.
     Pre turistiku okresu sú najprínosnejšie: lyžiarske stredisko Kojšova hoľa, Štós kúpele, Zádielska dolina, Jasovská jaskyňa, gejzír Herľany a vodné nádrže Ružín a Bukovec. Z kultúrnohistorických pamiatok okresu je pozoruhodný Slánsky hrad a bývalý opevnený kláštor /národná kultúrna pamiatka/, barokovo-klasicistický kaštieľ s parkom v Šemši, neskorogotický kaštieľ v Budimíre, 2 kaštiele vo Veľkej Ide a Turniansky, pôvodne gotický hrad. Aktivity zamerané na ich využitie v rámci cestovného ruchu sú však sporadické, nekoordinované a nekoncepčné, bez väčších investícií a preto priemysel cestovného ruchu aj napriek vhodným podmienkam v okrese prakticky nefunguje.

    Pre okres je charakteristické poľnohospodárstvo a priemysel stavebných hmôt. Na jeho území sa nachádza niekoľko kameňolomov a štrkovísk ( Včeláre, Geča), ktoré využíva aj jeden z najväčších zamestnávateľov okresu – Východoslovenské Stavebné Hmoty a.s. Okrem tejo firmy patrí medzi najväčších zamestnávateľov AGRO-MOLD a MOLD-TRADE Moldava a MOLEX SLOVAKIA v Kechneci. Všetky však patria do kategórie firiem s 250-1000 zamestnancami, ktorých je na území okresu spolu 7. Najvýznamnejším zamestnávateľom pre obyvateľov okresu sú firmy na území okresu Košice, najmä hutnícky gigant - U.S.Steel ( VSŽ )

 

 

Kontakt


© 2009 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode