LOKALIZÁCIA
Okres Košice-okolie sa nachádza na juhovýchodnom Slovensku a susedí až s 9 okresmi. Na severe s dvoma okresmi Prešovského kraja /Prešov a Vranov nad Topľou/, na západe a východe s tromi z Košického kraja /Rožňava, Gelnica a Trebišov/ a keďže obklopuje celé mesto Košice, hraničí so všetkými štyrmi jeho mestskými okresmi. Dlhá južná hranica okresu je súčasne štátnou hranicou s Maďarskom. Patrí medzi makrookresy Slovenska – je to druhý najväčší okres štátu. Rozlohu má 1 535,5 km. Prevažná časť okresu leží v Košickej kotline, na východe zasahuje do Slanských vrchov, na severe a severozápade do Volovských vrchov a Čiernej hory patriacich do Slovenského rudohoria, Západná časť okresu zasahuje do Slovenského krasu, na juhozápade zaberá časť Bodvianskej pahorkatiny . Najvyšší bod územie, 1246 m n.m., je Kojšovská Hoľa vo Volovských vrchoch. Najnižší bod územia, 160 m n.m, je pri výtoku Hornádu z okresu v katastri obce Milhosť.
PRÍRODA
Košickú kotlinu vyplňajú neogénne íly, sliene, piesky a štrky, ktoré na niektorých miestach vyčnievajú na povrch. Inde sú pokryté štvrtohornými riečnymi usadeninami a sprašami. V Slanských vrchoch sú najmä andezity a ich pyroklastiká. Vo Volovských vrchoch sa vyskytujú prvohorné i staršie usadené a premenené horniny s ostrovmi starých magmatických hornín. V strede Čiernej hory sa nachádzajú žulové horniny, okolo nich a v Slovenskom krase sú najmä druhohorné vápence a dolomity. V kotline a v Bodvianskej pahorkatine prevažuje pahorkatinový a planinový reliéf s náplavovými kužeľmi a úvalinovitými dolinami v podhoriach. Vrchovinový a hornatinový reliéf Čiernej hory, Volovských a Slanských vrchov kontrastuje s planinovým reliéfom Slovenského krasu. Košická kotlina a nižšie polohy pohorí patria do teplej klimatickej oblasti. Pohoria ležia v mierne teplej a ich najvyššie časti v chladnej klimatickej oblasti.
Vo východnej časti okresu tečie Hornád, do ktorého sa vlieva Torysa a Olšava. Západnú časť okresu odvodňuje Bodva s Idou a Turňou. Medzi mnohé vzácne rastliny patria: rumenica turnianska /endemit/, poniklec slovenský, klinček včasný, ľan chlpatý, sleziník severný plavúň sploštený, hlaváčik jarný. Zo živočíchov sú zastúpený najmä zajac poľný, bažant poľovný, srnec lesný, jeleň lesný, líška hrdzavá, muflon lesný i daniel škvrnitý. Medzi chránené druhy patria vlk dravý, rys ostrovid, výr skalný, orol krikľavý... Na územie okresu zasahuje Národný park Slovenský kras. Pestrú škálu maloplošných chránených území tvorí:
5 národných prírodných pamiatok:
- Drienovská jaskyňa
- Herliansky gejzír
- Jasovská jaskyňa
- Kunia priepasť
- Skalistý potok,
3 prírodné pamiatky:
- Čertova skala
- Miličská skala
- Trstinové jazero
14 národných prírodných rezervácií:
- Bokšov
- Bujanov
- Havrania skala
- Humenec
- Jasovské dubiny
- Krčmárka
- Malý Milič
- Marocká hoľa
- Palanta
- Sivec
- Turniansky hradný vrch
- Veľký Milič
- Vozárska
- Zádielska tiesňava
7 prírodných rezervácií:
- Kloptaň
- Malá Izra
- Malé Brdo
- Rankovské skaly
- Slanský hradný vrch
- Vysoký vrch
- Zemné hradisko
2 chránené areály
- Perínske rybníky
- pieskovňa Nižný Čaj
HISTÓRIA
Územie okresu bolo obývané od doby kamennej a prechádzali nim viaceré obchodné cesty najmä z Dolnej zeme smerom na Spiš a Poľsko. O osídlení územia nám svedčí množstvo archeologických nálezísk, z ktorých najstaršie pochádzajú z obdobia 50 000 rokov pred n.l. Od 13. storočia do roku 1848 podstatná časť dnešného územia okresu Košice-okolie patrila do Abovskej stolice, neskôr do Abovsko-turnianskej župy. Severná časť /19 dnešných obcí/ patrila do Šarišskej stolice, neskôr do Šarišskej župy. Územie 9 dnešných obcí na západe boli v Turnianskej stolici, neskôr v Abovsko-turnianskej župe. Okres Košice-vidiek vznikol v roku 1923 mal s dnešným prakticky rovnaké hranice na severe, východe a z časti na juhu. Obce Zlatá Idka, Novačany, Paňovce, Cestice, Komárovce, Perín-Chým a územie ležiace na západ od nich patrili do samostatného okresu Moldava nad Bodvou. Podstatný rozdiel medzi okresom z roku 1923 a dnešným bol aj vnútri územia okresu. Vtedy do okresu Košice-vidiek patrilo aj 11 obcí, ktoré sú dnes súčasťou mestských košických okresov. Okres Košice, vytvorený roku 1960, mal vonkajšie hranice rovnaké s dnešným okresom Košice-okolie. Patrilo do neho aj mesto Košice, ktoré sa ako samostatný okres opäť oddelilo až v roku 1968. V prospech tohto okresu potom okres Košice-vidiek postupne stratil viaceré obce.
OBYVATEĽSTVO
Počet obyvateľov: 121 187 ( 2013)
Najviac zastúpené národnosti:
- slovenská 79,3 %
- maďarská 13,2 %
- rómska 5,0 %
Sídla
V okrese Košice- okolie je 113 obcí z toho dve mestá. Moldava nad Bodvou a Medzev. Prvá písomná zmienka o Moldave nad Bodvou je z roku 1255 a o Medzeve z roku 1366. Najstaršia obec okresu je Kechnec z roku 1220 a najmladšia Vyšný Medzev z roku 1999.
HOSPODÁRSTVO
Z rozlohy okresu vyše polovicu tvorí poľnohospodárska pôda a z nej štvrtinu zaberajú lúky a pasienky. Najúrodnejšie oblasti sú na juhu a na východe okresu. Významné je pestovanie pšenice, cukrovej repy, jačmeňa, kukurice a na západe raže a zemiakov. Z krmovín sa dobre darí lucerne. Na východe v údoliach Torysy a Olšavy sa rozvinulo ovocinárstvo a na juhozápade vinohradníctvo. Celkovo sa v okrese dobre darí aj teplomilnejším plodinám.
Pre turistiku okresu sú najprínosnejšie: lyžiarske stredisko Kojšova hoľa, Štós kúpele, Zádielska dolina, Jasovská jaskyňa, gejzír Herľany a vodné nádrže Ružín a Bukovec. Z kultúrnohistorických pamiatok okresu je pozoruhodný Slánsky hrad a bývalý opevnený kláštor /národná kultúrna pamiatka/, barokovo-klasicistický kaštieľ s parkom v Šemši, neskorogotický kaštieľ v Budimíre, 2 kaštiele vo Veľkej Ide a Turniansky, pôvodne gotický hrad. Aktivity zamerané na ich využitie v rámci cestovného ruchu sú však sporadické, nekoordinované a nekoncepčné, bez väčších investícií a preto priemysel cestovného ruchu aj napriek vhodným podmienkam v okrese prakticky nefunguje.
Pre okres je charakteristické poľnohospodárstvo a priemysel stavebných hmôt. Na jeho území sa nachádza niekoľko kameňolomov a štrkovísk ( Včeláre, Geča), ktoré využíva aj jeden z najväčších zamestnávateľov okresu – Východoslovenské Stavebné Hmoty a.s. Okrem tejo firmy patrí medzi najväčších zamestnávateľov AGRO-MOLD a MOLD-TRADE Moldava a MOLEX SLOVAKIA v Kechneci. Všetky však patria do kategórie firiem s 250-1000 zamestnancami, ktorých je na území okresu spolu 7. Najvýznamnejším zamestnávateľom pre obyvateľov okresu sú firmy na území okresu Košice, najmä hutnícky gigant - U.S.Steel ( VSŽ )